reklama

Sme len jedna obrovská náhoda

&nbsp &nbsp Čo všetko musí do seba zapadnúť na to, aby vznikla Zem a na nej život? Strašne veľa vecí. Skúsim pár z nich vymenovať a popísať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (24)

&nbsp &nbsp Začnem od začiatku, Big Bangom resp. Veľkým Treskom. Pri vzniku Vesmíru vznikla hmota a aj antihmota. Tieto dve „látky“ spolu reagujú a výsledkom reakcie je energia. Čiže sa dá povedať, že tieto látky ako také zaniknú. Ale hmota v ranom Vesmíre prevládala. Prevládala asi v pomere 1 000 000 000 častíc antihmoty k 1 000 000 001 častíc hmoty. Tento rozdiel spôsobil, že hmota „vyhrala“ a preto náš Vesmír obsahuje hmotu - táto hmota je všetko čo okolo seba vidíte (planéty, hviezdy, atď.) vrátane vás.

&nbsp &nbsp Vo Vesmíre, alebo keď chcete v prírode, je asi 20 čísel - konštánt, ktoré majú presne takú hodnotu akú majú mať na to, aby bol náš Vesmír taký, akým je teraz. Ide o konštanty ako napríklad váha elektrónu, sila gravitácie, veľkosť elektromagnetickej sily či veľkosti silnej a slabej sily. Ak by sme napríklad zvýšili veľkosť elektromagnetickej sily len o „trošku“, tak by atómy boli k sebe viac priťahované, čo by znemožnilo štiepenie alebo zlučovanie jadier atómov a tak by napr. nesvietilo naše Slnko.

&nbsp &nbsp Vieme, že všetko hmotné má svoju gravitáciu - príťažlivosť, aj tie najmenšie častice. Ak by Vesmír vznikol tak, že by všetky častice boli od seba úplne rovnako vzdialené, tak by sa ich príťažlivé sily navzájom rušili a nemohli by sa zoskupovať do väčších celkov - nevznikli by hviezdy, planéty, atď. Našťastie sa tak nestalo.

&nbsp &nbsp Spočiatku sa Vesmír skladal iba z vodíka, malého množstva hélia a možno nejakého toho lítia. Tak odkiaľ sa tu vzali tie ťažšie prvky ako uhlík, kyslík alebo všetky kovy? V ranom Vesmíre sa z vodíka vytvorili prvé hviezdy. Tie žiaria tak, že zlučujú vodík na hélium - jadrová syntéza. Keď sa život hviezdy končí, tak začínajú „spaľovať“ hélium na lítium, a lítium na ťažšie prvky atď. Tento proces je však z dlhodobého hľadiska neudržateľný a hviezda umiera. Dostatočne veľké hviezdy umierajú veľmi veľkým výbuchom tzv. Supernovou. Pri tomto výbuchu vznikajú všetky prvky ťažšie ako železo. A výbuchom vyvrhnú všetky tieto prvky do okolitého priestoru, z ktorých sa môžu časom stať ďalšie hviezdy alebo planéty. Čiže áno, železo vo vašom tele, všetok kov, ktorý vidíte alebo máte na sebe, vznikol v jadrách sĺnk. Rovnako ako iné prvky. Čiže my všetci nie sme nič iné ako odpad zo spaľovania „paliva“ slnkami.

&nbsp &nbsp Vyššie opísaným spôsobom vznikli prvé hviezdy tzv. prvá generácia hviezd. Tie umreli, vybuchli a z ich trosiek vznikla druhá generácia hviezd (možno aj s planétami). Tie tiež umreli a vybuchli. A potom vznikla tretia generácia hviezd, medzi ktoré patrí aj naše Slnko a spolu s ním aj naša planéta Zem.

&nbsp &nbsp Ďalšou dôležitou podmienkou je naša poloha v galaxii. Chce to byť ďalej od stredu, ďalej od čiernych dier, neutrónových hviezd a zdrojov smrteľného žiarenia gama. A chcelo by to ešte, aby v našej blízkosti neboli žiadne veľké objekty ako napr. magnetary, ktoré môžu uvoľniť takú energeticky bohatú vlnu žiarenia gama, ktoré by dokázalo doslova odfúknuť celú našu atmosféru. Ak by sa také niečo stalo v súčasnosti a v našej blízkosti (čo vôbec nie je nereálne), tak by sa náš život ukončil slovami možno ako „Nemôžem dýchááá...“

&nbsp &nbsp Na to, aby sa na Zemi vytvoril (inteligentný) život, potrebujeme niektoré základné prvky a vhodné podmienky. Medzi vhodné podmienky patrí ideálna veľkosť planéty na to, aby si udržala atmosféru. Napríklad Mars je príliš malý na to, aby si udržal atmosféru. Ak nejakú v minulosti mal, tak tá sa rozplynula do okolitého priestoru. Ďalšia nutná podmienka je ideálna vzdialenosť od Slnka - nie príliš malá na to, aby sa tu vyparila všetka voda a nie príliš vzdialená na to, aby tu bola príliš veľká zima a všetka voda by bola neustále zamrznutá. Potom treba ešte dostatočne silné Slnko a nie nejakého červeného trpaslíka. Ďalším predpokladom pre vznik života je existencia dobrého Jupitera ako ochrancu pred meteoritmi a kométami. Otázka neznie „Či?“, ale „Kedy do nás narazí asteroid?“ A Jupiter je dostatočne veľká planéta, ktorá svojou gravitáciou chráni Zem pred častými pádmi asteroidov, ktoré by mohli vyhubiť všetok život na Zemi.

&nbsp &nbsp Nepamätám presne ktoré všetky prvky sú potrebné pre vznik života, ale určite medzi ne patrí vodík, kyslík, uhlík, dusík a určite ešte ďalšie. Potom to chce ešte atmosféru, ktorá nás bude chrániť proti smrteľnému ultrafialovému žiareniu z nášho Slnka - ozón. No a na vytvorenie atmosféry potrebujeme vodu v tekutom stave, v ktorom sa môže vytvoriť prvý život, ktorý túto prvú atmosféru vytvorí. Potom ideálne množstvo kyslíka v atmosfére (privysoká koncentrácia by nás zabila). A atmosféra je veľmi dôležitá ešte z ďalšieho dôvodu - aby boli blesky. Lebo experimentálne sa dokázalo, že za pomoci bleskov môžu vzniknúť z anorganických zlúčenín zlúčeniny organické.

&nbsp &nbsp Ďalej je veľmi potrebný nejaký satelit novej planéty - Mesiac. A to z toho dôvodu, že udržuje našu planétu v pokojnej orbite a v pokojnej rotácii. Potom je veľmi dôležité vhodné naklonenie rotačnej osi planéty. A prečo? Lebo ak by nebol sklon našej osi 23,5 stupňa, ale bol by napr. nula stupňov, tak by boli na rovníku obrovské teploty a na póloch zasa prinízke, čo by spôsobovalo obrovské vetry od rovníka smerom k pólom vanúce rýchlosťou možno aj niekoľko sto kilometrov za hodinu.

&nbsp &nbsp Samozrejme, že som neopísal všetky podmienky pre vznik života. Spomeniem ešte napríklad tekuté jadro planéty, ktoré pôsobí ako dynamo, ktoré ju zohrieva z vnútra a spôsobuje, že planéta má aj magnetické pole. A dôležitá je aj tektonická aktivita, ktorá obnovuje prvky na planéte a reguluje ju.

&nbsp &nbsp No a nakoniec by to chcelo ešte Boží zásah, ktorý vytvorí z organických zlúčenín prvý život a potom život inteligentný. Ale to už je o inom.

&nbsp &nbsp Čo ale z tohto všetkého vyplýva? Že sme len jedna veľká náhoda a preto by sme mali byť radi, že sme vôbec tu, že môžeme žiť a mali by sme si preto užívať každý jeden deň života!

P.S.: Toto nemá nič spoločné s inteligentným dizajnom! Však o pár dní môže do nás naraziť asteroid a vyhubiť tu všetok život. A môžete sa modliť koľko chcete, nikto ten asteroid za nás neodkloní. A zástancom inteligentného dizajnu odporúčam pozrieť toto video o sprostom dizajne na YouTube. :)

Zdroje:
- Dokumentárny seriál The Universe: Wikipedia, TV.com, TVrage.com
- Dokument The Elegant Universe
- Prednášky Fyzikální čtvrtky z ČVUT Praha

Adam Hlavačka

Adam Hlavačka

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Bakalár informatiky FMFI UK, milovník tanečnej elektroniky, tanca a Vesmíru, ktorý sa často opakuje a preto to chce už všetko spísať. Zoznam autorových rubrík:  VesmírPočítačeOstatné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu